Toto je sezóna bombastických návratov. Na filmové plátna sa vracajú Neo a Wolverine, na comicsovú scénu zase Litoš a Pavlovský. Áno, pamäť vás neklame, ide o jadro tímu, ktorý kedysi dávno začal s vydávaním dospelého comicsu v česko-slovenských luhoch a hájoch a bol autorom prvých drzých prdov, z ktorých sa postupne rozpútala dnešná šialená comicsová búrka (vďaka za ňu!). Títo Mesiáši sa vracajú s päsťami hrdo natrčenými vpred a na priliehavých kostýmoch sa im skvie staronová značka CREW2. Dnes už legendárny magazín museli vytiahnuť zo žumpy nudy a vizuálnej hnusnosti (ostatné číslo starej Crwi prinieslo jedine Punishera, aj to kvôli ohavnej tlači takmer nečitateľného) a dôkladne mu vyumývať fanúšikmi nakopaný zadok. Je však CREW2 rovnako príťažlivá ako jej predchodkyňa v čase svojej najväčšej slávy?

Na prvý "omak" a "očum" rozhodne. Brožovaná, na veľmi slušnom papieri, kvalitne vytlačená, štedro 82-stranová, s uspokojivým pomerom čiernobielych a farebných strán a parádnou "lobovskou" obálkou Simona Bisleyho. Formálnu stránku textov mali na starosti korektor Filip Gotfrid a letterer a "predtlačový prípravca" Netopejr Petřík. A odviedli čertovsky dobrú robotu, ja osobne som ani v comicsoch, ani v publicistike nezavadil buľvou o žiadny preklep či gramatickú chybu. Mrknime sa na samotný obsah. Áno, povzdychnete si, je tu podstatne viac reklamy než za starých čias. Lenže povedzme si to na strminu, trh už je dnes niekde úplne inde. Reklama je cena za dobrú cenu (skúste vydávať časopis v takejto kvalite a s takýmto nákladom bez reklamy a predávať ho za 99,-Kč/149,-Sk, a čoskoro sedíte na chodníku, fetujete pary z kanála a prosíte okoloidúcich o drobné). Navyše ani centimeter na kvadrát (aby sme sa držali novej rétoriky magazínu) reklamy nie je venovaný ničomu inému, než comicsu, takže v tom naozaj nevidím problém. Trošičku viac už človeka trkne reklama nastrkaná v publicistike - napríklad pri článku o scenáristovi Alanovi Mooreovi to až pôsobí dojmom, že je tu len kvôli propagácii Ligy vyjímečných a Top 10, ktoré vyšli v češtine. Podobne je to aj pri rubrikách Hrdinové naší krve či Muž na pitevním stole. Čím samozrejme nechcem povedať, že by "teoretické state" neboli zaujímavé a profesionálne napísané (hoci im citeľne chýba voľakedajšia zábavnosť a "coolovosť" textov dua Kopřiva/Pavlovský). Inak môžem publicistike vytknúť iba ak ten kockovaný podklad, ktorý do značnej miery sťažuje čítanie samotného textu.

Toto všetko sú však podružné záležitosti, čitateľ predsa "ide" predovšetkým po samotných comicsoch. Na čiernobielych stránkach sa stretávame so starými známymi. Stripy zo série Red Meat potešia aj napriek prežutosti z internetu a mailov. Torpedo - Dáma, která se nezabíjí ničím neohúri a neprekvapí, je to typická gangsterská noirovka o láske k nesprávnej žene. Viac poteší takmer pop-artovo kreslená poviedka z batmanovského Gotham City Dokonalý pár, v ktorej Dvojtvár Dent pochopí, že najrýchlejšou cestou naspäť do arkhamského blázinca je začať si s dvoma ženskými naraz. Vo farbe to na vás vybalí Alan Moore a jeho dva "kraťasy" Amnézie a Nesnesitelná lehkost světla, ktoré napriek skromného rozsahu veľmi jasne naznačujú, prečo je ich autor v súčasnosti považovaný za scenáristického Boha. Tri strany sú venované veľmi zábavnej a šťavnato krvavej ukážke z pripravovaného albumu Trollí války - táto podoba reklamy sa mi celkom pozdáva. Vyvrcholením celej CRWI2 je samozrejme Lobocop. Aj truľovi, ktorý nechápe rozdiel medzi Legolasovým lukom a Lucom Bessonom, musí byť jasné, ktorú filmovú klasiku autori sprznili tentokrát. Scenár lobovského klasika Alana Granta (v geniálnom preklade Pavla Dorta) je opäť nadžgatý tučnými hláškami, nadľudským alkoholizmom, bezhraničnou brutalitou a takou dávkou neúcty k ľudskému, že aj Ázijci sú oproti hlavnému gerojovi úplní humanisti. Lobo, tak ako vždy, tu spod plechovej telesnej schránky potí jednu kultovú perlu za druhou (Ľudia v horiacom dome: "Lobocop! Hurá! Zachraň nás!", Lobo: "Pokřikování v bezhlukové oblasti. Vinen!" Blam-blam-blam!). Na prvý pohľad neprehľadná a nedisciplinovaná kresba Martina Emonda vám po chvíli začne byť sympatická vďaka až bisleyovskej dynamike a dravosti. Skrátka Lobo, ako ho máme radi.

CREW2 je tu. A len tak ľahko neodíde. Dúfajme. "Veverky" nech si skáču po stromoch a vychutnávajú žalude, my chceme poriadne comicsové mäso. Chalani to nerozbehli zle, snáď vydržia s dychom.

ZOŽENIETE TU